Česko má mít jasnou vyjednávací pozici k nové EU legislativě oběhového hospodářství

Európska komisia otvorila konzultácie konzultácie k balíčku obehového hospodárstva (Circular Economy Package). Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti EKO-KOM Zbyňka Kozla by Česko malo zaujať dôslednú pozíciu k navrhovaným reguláciám. O jednotlivých opatreniach hovoril dnes na konferencii Odpady a obce 2015 v Hradci Králové, ktorú zorganizovala obalová spoločnosť EKO-KOM.

Zbyněk Kozel zdôraznil potrebu, aby sa Česká republika naučila vyjednávať s úradníkmi v Bruseli pri rokovaniach o balíčku.

Prvou oblasťou je vyriešiť spôsob, akým sa bude merať recyklácia odpadov. Európska komisia uvažuje o tom, aby sa merala až v okamihu, keď bude druhotná surovina spracovaná na výrobok („za recyklačnou linkou“, napríklad v papierni), teda nie už vtedy, keď sa vyrobí druhotná surovina.

„Pre Česko to nie je dobrý nápad. My sme otvorená ekonomika, takže keby sa malarecyklácia merať až za recyklačnou prevádzkou, tak by to pre Česko znamenalo trasovať svoje vlastné odpady nielen po celej Európe, ale aj v Ázii, a všade viesť evidenciu a kontrolovať, čo sa s tým odpadom stalo,“ vysvetľuje Kozel.

-> FOTOREPORT: Odpady a obce 2015
Pozrite si fotoreportáž s konferencie Odpady a obce 2015, ktorú zorganizovala česká obalová spoločnosť EKO-KOM.

Záujmom Česka by teda malo byť, aby sa merala recyklácia v momente vstupu na trh druhotných surovín, čo logicky to zodpovedá aj definícií end-of-waste (stavu konca odpadu). Kozel odhaduje, že navrhovaný systém trasovania zvýši náklady o 250 miliónov korún ročne. Zároveň by to znamenalo záťaž pre inšpekciu, ktorá by musela kontrolovať aj výstupné podniky v zahraničí.

Parametre triedenia a ciele recyklácie

Takmer všetky krajiny EÚ plnia ciele podľa smernice o obaloch. Mnohé z nich, na rozdiel od Česka, však netriedia spotrebiteľské obaly, de facto nezbierajú obaly z obcí. K plneniu smernice používajú najmä priemyselné odpady. To spôsobuje finančné zaťaženie pre podniky na Českom trhu, ktoré konkurencia nemá.

-> Balíček obehového hospodárstva
Prečítajte si všetko podstatné o Circular Economy Package.

„Do našej pozície by sa mala dostať dostať požiadavka, aby sa recyklovali spotrebiteľskéobaly,“ priblížil Kozel, podľa ktorého vyjde toto znevýhodnenie v prepočte na Poľsko, ktoré spotrebiteľské obaly netriedi, na 1,2 miliardy korún.

Dotácie na spaľovne z verejných zdrojov

Napriek tomu, že drvivá väčšina spaľovní odpadov v EÚ bola postavená s podporou z verejných zdrojov, Únia tlači na to, aby sa už spaľovne nestavali, pretože ich je v Európe dosť. Preto bráni aj Českej republike podporiť výstavbu zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov z verejných zdrojov.

To bude podľa Kozla viesť k tomu, že odpad bude vyvážaný do zahraničia, najmä do Nemecka. V prepočte na iné palivo, napríklad uhlie, by tak česká energetika stratila každoročne 7 miliárd korún.

Na ďalšie 2 miliardy korún záťaže odhadol Kozel z dôvodu, že mnohé obaly sa dostávajú na spracovanie do zahraničia preto, lebo sú tam dotované. Česko by preto nemalo byť otvorené tomu, aby sa odpady prepravovali na veľké vzdialenosti, pretože česká ekonomika nedokáže dotovať domáce spracovateľské zariadenia.

Ekodizajn výrobkov

Súčasťou balíčka je aj návrh, aby si každá krajina mohla stanovovať pravidlá ekodizajnu výrobkov pre mieste podmienky, aby tie výrobky boli dobre využiteľné v ich odpadovom systéme.

Česká republika je však malý trh, preto toto opatrenie môže viesť k vytláčaniu českých výrobkov zo zahraničných trhov, ktoré si stanovia svoj ekodizajn, čo poškodí konkurencieschopnsť českých výrobcov. Podľa Kozla je ťažké odhadnúť straty pre toto opatrenie. „Česko by malo stáť za tým, aby pravidlá ekodizajnu boli stanovené pre celý európsky trh,“ priblížil Kozel.

Percentuálne ciele

Európska komisia je zvyknutá navrhovať ciele pre recykláciu v podielových percentách. Kozel tvrdí, že to znevýhodňuje krajiny s menej výkonnou ekonomikou. V ekonomicky výkonných krajinách – napríklad v Nemecku – to znamená, že ak sa nastaví cieľ využitia obalov na 75 %, tak v Nemecku môžu skládkovat 25 % obalov zo spotreby, ktorá je 180 kg, čo je 45 kg. V Česku je to však iba 20 kg.

To znamená, že Nemcko produkuje dvakrát väčšiu ekologickú záťaž, pričom má lepšiu nákladovú efektivitu zhodnotenia, pretože je väčším trhom.

„Percentuálne ciele principiálne vždy poškodzujú slabšiu ekonomiku. Česko by malo presadzovať, aby recyklačné ciele boli uvádzané v absolútnych číslach. Napríklad, že maximálna miera skládkovania bude 30 kg na obyvateľa,“ povedal Zbyněk Kozel. Popresadení tohto opatrenia by tak česká ekonomika mohla ušetriť 3,5 miliardy korún.

Definície odpadov

Treba tiež zjednotiť definície odpadov pre jednotnú európsku štatistiku. České definície sú stanovené veľmi presne, čo v prípade komunálneho odpadu spôsobuje, že Česko má problém zhodnotiť ho na 50 %. Iné krajiny do komunálneho odpadu započítavajú aj iné komodity (napríklad lepenku, alebo kancelársky papier z biznis centier), tým následne ľahko plnia ciele.

„Naznačujú to aj európske štatistiky, najviac odpadu zhodnocujú tie krajiny, ktoré ho zároveň aj najviac produkujú. Ak by sme zjednotili definície v celej Európe, tak na tom Česko ušetrí 2 miliardy korún,“ dôvodí riaditeľ spoločnosti EKO-KOM.

Stanovovanie selektívnych materiálových cieľov

Mnohé krajiny EÚ prichádzaj s návrhmi na ďalšie komodity, na ktoré by mali byť stanovené ciele recyklácie. Ako príklad uviedol Kozel návrh zo strany Talianksa, aby sa zaviedli limity na drevený odpad, pretože v Taliansku je to nedostatková surovina.

Podarilo sa im presadiť reguláciu v európskej legislatíve, čo viedlo k tomu, že ich musia plniť aj krajiny, ktoré majú dostatok lesov a drevospracujúceho priemyslu, ako napríklad Česko, alebo Švédsko. V tých krajinách nie je dopyt po odpadovom dreve, akým sú napríklad palety, navyše je v nich dotovaná štiepka na výrobu elektriny. Kozel navrhuje, aby sa slektívne ciele zrušili a Únia sa zamerala iba na základné komodity.

„Pri konzultáciách o balíčku obehového hospodárstva by sme mali myslieť na to, že ak bude pozícia Česka nedôrazná, môže to stáť podniky v Česku aj niekoľko desiatok miliárd korún,“ uzavrel Kozel.